Klinové písmo patrí medzi najstaršie známe systémy písania v dejinách ľudstva. Vzniklo približne okolo rokov 3400–3200 pred n. l. v južnej Mezopotámii, pravdepodobne v meste Uruk, kde ho pôvodne používali správcovia chrámov na zaznamenávanie zásob a obchodných údajov. Pisári zapisovali informácie do mäkkej hliny pomocou trstinového rydla, ktoré vytváralo typické klinovité odtlačky. Práve podľa ich tvaru dostalo toto písmo svoj dnešný názov.
Najstaršie tabuľky neobsahovali príbehy ani filozofiu, ale praktické hospodárske záznamy o obilí, zvieratách či práci robotníkov. Postupom času sa však klinové písmo vyvinulo do zložitého systému schopného zachytiť zákony, modlitby, astronomické pozorovania i literárne diela. Prevzali ho mnohé civilizácie starovekého Blízkeho východu vrátane Sumerov, Babylončanov a Asýrčanov. Písmo sa používalo viac než tri tisícročia a umožnilo vznik rozsiahlej administratívy aj vzdelanosti.
Prečo Aššurbanipal zhromažďoval tisíce tabuliek?
Asýrsky kráľ Aššurbanipal, ktorý vládol v 7. storočí pred n. l., nebol iba vojvodca a dobyvateľ, ale aj neobvykle vzdelaný panovník. Na rozdiel od mnohých kráľov vedel čítať aj písať a zaujímal sa o staré texty, vedomosti a tradície Mezopotámie. V Ninive preto vytvoril obrovskú zbierku hlinených tabuliek, dnes známu ako Knižnica Aššurbanipala. Obsahovala desaťtisíce textov zapísaných klinovým písmom.
Aššurbanipal nezbieral tabuľky iba zo záľuby alebo pre prestíž. Veril, že vedomosti pomáhajú vládnuť ríši, chápať vôľu bohov a predvídať nebezpečenstvá. Veľkú časť zbierky preto tvorili astrologické záznamy, texty o znameniach, rituáloch, chorobách či veštbách. Vtedajší panovníci totiž považovali poznanie budúcnosti za dôležitú súčasť výkonu moci.
Knižnica ako centrum vedomostí staroveku
Královi pisári cestovali po celej ríši a vyhľadávali staršie texty v chrámoch a mestských archívoch, aby ich prepísali alebo získali do Ninive. Niektoré tabuľky boli dokonca privezené ako vojnová korisť z Babylonu a ďalších podmanených miest. Knižnica obsahovala modlitby, hymny, lekárske návody, slovníky, astronomické pozorovania aj slávne príbehy. Práve vďaka týmto zbierkam sa zachovali časti starovekej literatúry, ktoré by inak zanikli.
Jedným z najznámejších diel objavených v knižnici bol Epos o Gilgamešovi, jeden z najstarších literárnych príbehov na svete. Nachádza sa v ňom aj rozprávanie o veľkej potope, ktoré neskôr vyvolalo porovnania s biblickými tradíciami. Keď bolo mesto Ninive v roku 612 pred n. l. zničené, mnohé hlinené tabuľky paradoxne zachránil požiar, ktorý ich vypálil a spevnil. Archeológovia ich objavili až v 19. storočí a dnes patria medzi najcennejšie pramene o dejinách Mezopotámie.