Asýrsky panovník Aššurbanipal nebol typickým kráľom starovekého sveta, ktorého pripravovali iba na vojnu a politiku. Jeho otec chcel, aby mladý princ získal rozsiahle vzdelanie, pretože vedomosti boli považované za dôležitý nástroj riadenia ríše. Vládca, ktorý rozumel textom, znameniam a náboženským tradíciám, mohol podľa vtedajších predstáv lepšie rozhodovať o osude štátu. Prístup k odborným poznatkom dával panovníkovi výhodu v čase vojen, nepokojov aj prírodných katastrof.
Vzdelávanie v Asýrii sa vo veľkej miere sústreďovalo na chápanie sveta prostredníctvom božských znamení. Kňazi a učenci skúmali pohyby hviezd, neobvyklé prírodné javy či sny, pretože verili, že bohovia cez ne komunikujú s ľuďmi. Aššurbanipal sa už ako princ učil čítať klinové písmo a interpretovať texty, ktoré mali pomôcť odhaliť vôľu bohov. Takéto vedomosti boli v starovekej Mezopotámii úzko prepojené s výkonom moci.
Knižnica plná veštieb, vedy aj literatúry
Kráľova rozsiahla knižnica v Ninive preto obsahovala veľké množstvo textov venovaných znameniam, veštbám a rituálom. Nachádzali sa v nej tabuľky opisujúce astronomické pozorovania, predpovede budúcich udalostí či návody na ochranné obrady. Aššurbanipal veril, že porozumenie týmto znalostiam môže pomôcť predvídať hrozby a udržať stabilitu ríše. Nešlo teda iba o zbieranie textov pre prestíž, ale aj o praktický nástroj vládnutia.
Napriek tomu sa jeho záujem neobmedzoval len na náboženské alebo veštecké spisy. Aššurbanipal prejavoval záujem aj o literárne diela, mýty a príbehy staršej Mezopotámie. V jeho zbierke sa nachádzali slávne texty vrátane rozprávaní o hrdinoch, bohoch či dávnych katastrofách. Vďaka tomu sa zachovali diela, ktoré dnes patria medzi najvýznamnejšie pamiatky starovekej literatúry.
Tabuľky zo školských čias a prvá „knižničná pečiatka“
Zaujímavé je, že Aššurbanipal si uchovával aj tabuľky, ktoré vytvoril počas vlastného výcviku v mladosti. Historici predpokladajú, že ich ponechal vo svojej zbierke zo sentimentálnych dôvodov alebo ako dôkaz vlastného vzdelania. Tieto cvičné texty ukazujú, že budúci kráľ ovládal čítanie aj písanie klinového písma, čo medzi panovníkmi nebolo samozrejmosťou. Jeho schopnosť pracovať s textami ho odlišovala od mnohých vládcov staroveku.
Mnohé tabuľky v Aššurbanipalovej zbierke niesli zvláštny nápis označujúci vlastníctvo. Fungoval podobne ako dnešná knižničná pečiatka a uvádzal, že text patrí do kráľovského paláca. Takéto označenie pomáhalo organizovať rozsiahly archív a zároveň zdôrazňovalo, že vedomosti boli súčasťou moci panovníka. Knižnica v Ninive sa tak stala jedným z prvých známych pokusov systematicky zhromažďovať a uchovávať poznanie ľudskej civilizácie.