V niektorých Poeových textoch sa objavujú tzv. Tsalaliáni, opisovaní extrémne negatívnym jazykom ako „čierni ako uhoľ“ a vykreslení ako násilní, prefíkaní a nebezpeční obyvatelia neznámeho sveta. Tento motív sa neskôr tematicky odráža aj v iných dielach, napríklad v postave Babo v „Benitovi Cerenovi“, kde sa podobne pracuje s obrazom vzbury a strachu z podriadených skupín.
Poe, Lovecraft, Tekeli-li, šoggoti, rozpad hraníc odlišnosti
Lovecraft na podobný motív nadväzuje vo svojom diele „V horách šialenstva“, kde sa objavujú šoggoti – amorfné, živé bytosti tvorené zmenenou hmotou, ktoré slúžili ako pracovná sila starovekej civilizácie. Rozprávač spolu so svojím spoločníkom Danforthom zažíva pri ich stretnutí silný pocit hrôzy a odporu, ktorý je opísaný ako psychologický aj existenciálny šok.
Strach z povstania a narušenia hierarchie
V oboch príbehoch sa objavuje motív vzbury podriadených proti svojim pánom alebo tvorcom. Tento naratív je často čítaný ako výraz dobových obáv zo sociálnych otrasov a straty kontroly nad hierarchickým poriadkom.
U Poea aj Lovecrafta sa tak vytvára obraz sveta, v ktorom je stabilita založená na jasne definovaných rozdieloch medzi skupinami, pričom ich narušenie vedie k chaosu a strachu.
Rozpad hraníc a neistota významu
Pri hlbšom čítaní však tieto texty nefungujú len ako potvrdenie rasových alebo sociálnych hraníc, ale skôr ich začínajú narúšať. To, čo sa na prvý pohľad javí ako jasná opozícia medzi „pánmi“ a „podriadenými“, sa postupne stáva neistým a nejednoznačným.
Symbolické prvky ako tajomná fráza „Tekeli-li“ v Poeovom aj Lovecraftovom texte fungujú ako jazykový bod zlomu. Nejde o zrozumiteľné slovo, ale o zvuk, ktorý prenáša pocit strachu, neznáma a narušenia významu.
Jazyk ako zdroj hrôzy
V „Príbehu Arthura Gordona Pyma“ sa táto fráza spája s Tsalaliánmi a stáva sa akýmsi symbolom nepochopiteľnosti ich sveta. Rozprávač jej význam nikdy úplne neuchopí, čo posilňuje pocit neistoty a kultúrneho šoku.
U Lovecrafta sa „Tekeli-li“ opakuje aj v ústach šoggotov, čo vytvára znepokojivý efekt, keďže rovnaký jazyk zdieľajú bytosti na oboch stranách hierarchie. Tým sa oslabuje predstava jasného rozdelenia medzi „tvorcom“ a „tvoreným“.
Skĺznutie významu a rozpad istoty
Opakovanie tohto zvukového motívu poukazuje na to, že význam rasových a hierarchických kategórií nie je pevný, ale pohyblivý a závislý od kontextu. To, čo sa javí ako jasná odlišnosť, sa môže ukázať ako relatívne a nestabilné.
Hrôza v týchto textoch tak nevzniká len zo samotného konfliktu medzi skupinami, ale aj z postupného rozpadania istoty, že tieto rozdiely sú pevné a nemenné. Práve táto neistota robí Poeove a Lovecraftove príbehy dodnes literárne pôsobivými a znepokojivými.